Československé ženy
Language Selection: Česky English po russki
 home page  Site Map  Contact Us

Medailonky / Popovičová (Pakanová) Anna

                                   Anna Popovičová provdaná Pakanová

 

umístění / zařazení:  voják (1. čs. arm. zbor v SSSR)

datum a místo narození  /  datum a místo úmrtí:   15.8.1925, Chust, Zakarpatská Ukrajina   /   24.5.2002, Slovensko

národnost:  slovenská

Vyznanie : grécko-katolické

evidenční číslo, datum a místo odvodu:  21.12.1944, Chust

hodnost, ve které ji zastihl konec války  /  dnešní hodnost:  vojín

řády a vyznamenání:

 

Předválečná léta:

Anna vyrastala na Zakarpatskej Ukrajine v meste Chust, kde navštevovala českú základnú školu. V rodine boli tri dievčatá
a dvaja chlapci. Rodičia počas vojnových rokov chorľavejú, po ich smrti odchádza do armády.

Válečná léta:

S prvým čs. armádnym zborom pod velením armádneho generála Ludvíka Svobodu prichádza na Slovensko, kde v Košiciach stretá
zahraničného vojaka -- výsadkára z Anglicka /člen skupiny Manganese/ Štefana Pakana. Vojenskú službu naďalej vykonáva do augusta 1945 vo
vojenských kasárňach Praha-Pohořelec u štábnej roty VOÚ -- veliteľ Ján Gonda. V dobe, keď sa ostatné príslušníčky armády zo Zakarpatskej
Ukrajiny vracajú domov, odchádza do civilu a dňa 30.9.1945 sa vydáva za Štefana Pakana, s ktorým sa znova stretla v Prahe. Manželstvo trvá až do jej smrti.

 

Poválečná léta:

Manželia ostávajú žiť v Prahe, kde sa im narodili dve dievčatá. Manžel pracuje na Ministerstve národnej obrany až do roku
1953, kedy je prepustený z armády ako "nežiaduci" tak, ako aj iní zahraniční vojaci zo Západu. Rodina sa dostáva do zlej existenčnej
situácie, ktorú zhoršuje skutočnosť, že manžel je vojnový invalid, má amputované zápästie pravej ruky. Odchádzajú do manželovho rodiska /na
Myjavu/, kde vďaka Myjavcom nachádza zamestnanie a začínajú odznova. Anna je spočiatku žena v domácnosti, neskoršie pracuje ako kuchárka
v materskej škole. Obaja manželia milovali svoje deti, vnúčatá i pravnúčatá. Svoju lásku k deťom obaja denne dokazujú i na svojich
pracoviskách. Neradi rozprávajú o vojne a jediné čo si želajú je, aby už ľudia nikdy nezažili hrôzy vojny. Svojich súrodencov Anna na
Zakarpatskej Ukrajine navštívi po vojne iba dvakrát. Napriek tomu, že manžel je držiteľ mnohých vojenských vyznamenaní / československý
vojnový kríž, čsl. medaila za zásluhy, čsl. medaila za chrabrosť, čsl. zahraničná medaila a iné/ obaja sú veľmi skromní a žijú nenápadne. Anna
spomína na armádneho generála a neskôr prezidenta Ludvíka Svobodu pred deťmi s nesmiernou láskou, úctou, rešpektom a tiež ako na "láskavého
otca" všetkých vojakov. Starostlivosť o rodinu je prvoradá, po celý život je oporou svojmu invalidnému manželovi, či už pri strate jeho
zamestnania v 50.-tych rokoch, alebo pri opatere na sklonku života, keď
je zo zdravotných dôvodov odkázaný na jej pomoc.

Bola skôr nenápadnou, zato silnou osobnosťou, zmysel pre povinnosť a pomoc druhým bola neodmysliteľnou súčasťou jej celoživotnej
púte. Zomiera náhle 24.5.2002, dva týždne po oslave 80.--tych narodenín svojho manžela.

Prameny a literatura:

Autorem medailonku je dcera Anny Popovičové (Pakanové), paní Blanka Štrbova roz. Pakanová.

Prozatimní vojenská legitimace č. 63

This section was produced with financial support from the Grant Fund of the Dean of the Faculty of Arts, Masaryk University, Brno, for 2008.

© 2008 Czechoslovak Women Fighting in Foreign Military Units in World War II, All rights reserved
Production of WWW presentation WOLFWEB.CZ